Lenka Hanuliaková: Moja osobná skúsenosť s viacjazyčnou výchovou

Ešte pred narodením nášho syna Miška som študovala rôzne materiály o bilingválnej výchove, pretože som bola touto myšlienkou veľmi nadšená. A keďže ovládam nemecký jazyk, chcela som to „upotrebiť" aj doma. Mnohí sa ma pýtali, že prečo nie angličtina? Jednak som angličtinu tak dobre neovládala a mysleli sme si, že s angličtinou sa dostane do kontaktu všade tak či tak. No ani tento jazyk sme nenechali len tak bokom. O dvoch názorových táboroch, ktoré sa vytvorili v našom okolí

na túto tému písať snáď nemusím, každý si vyberie cestu o ktorej si myslí, že je pre neho tá najlepšia.

Keď som začala na Miška rozprávať po nemecky, zrazu som zistila, že „Baby-Sprache" nás na vysokej škole neučili a teda som často musela siahnuť po slovníkoch a učiť sa spolu s Miškom. Musím povedať, že je to prospešné aj pre mňa.

Obávali sme sa trocha, že Miško začne kvôli tomu rozprávať omnoho neskôr, ako to popisujú rôzne štatistiky, no tu sa opäť ukázalo, že každé dieťa je individuálne, či už pohybovo, alebo mentálne a po prvých slovách v nemčine prišli aj prvé nemecké vety. Mám ju ako veľa šťastných rodičov zapísanú v knižke „Naše dieťatko". Bolo to na dovolenke a vtedy po nákupoch v aute povedal: „Mama kaufte Brille." Mal 21mesiacov a odvtedy sa mu postupne rozväzoval jazyk.

Čím skôr, tým lepšie

Pre všetkých rodičov, ktorí sa pohrávajú s myšlienkou viacjazyčnej výchovy môžem povedať len toľko, aby sa rozhodli a urobili tak čím skôr. Dieťa je ako špongia a nové jazyky nevníma ako nejakú formu učenia. Berie to absolútne prirodzene. Jednoducho popisujete tabula rasa. Vo vyššom veku je to tiež možné, ale ide to ťažšie. Keď sa dieťa už vie správať aj odmietavo, tak vám vaše snahy o zavedenie nového jazyka do bežného dňa vie aj veľmi rýchlo odmietnuť. Čím vyšší vek, tým ťažšie je prirodzené zavedenie celodennej komunikácie v cudzom jazyku v domácom prostredí. Zo skúseností mojich viacerých známych viem, že dieťa, ktoré už skoro vie rozprávať sa k tomuto postaví odmietavo ak to začne aplikovať rodič, ktorému doteraz všetko rozumelo. Tu treba nastúpiť nekompromisne - buď sa to pokúsite zlomiť a nepoľavíte a dieťa nemá na výber , alebo mu na to zabezpečíte tretiu osobu, s ktorou si dovtedy nespájalo žiadny jazyk.

Pri bilingválnej výchove by jeden z rodičov mal s dieťaťom rozprávať len jedným jazykom. Poviem pravdu, je to niekedy veľmi namáhavé, keď sú situácie, že ste vyčerpaní, dieťa nechce trebárs niečo poslúchnuť a vtedy máte pocit, že nereaguje na žiadny jazyk sveta. V týchto situáciách niekedy povolím, ale nemalo by sa to stávať, ale sme všetci len ľudia...

Čo sa týka dostupnosti detských nemeckých knižiek na Slovensku, bolo to bez debaty nula bodov. Všetky krásne knihy sme objednali z Nemecka a čítame si, spievame, počúvame. Neostali sme však pri jednom cudzom jazyku. Ja so synom hovorím nemecky, a môžem povedať, že mu to ide lepšie ako slovenčina, ktorou hovorí s manželom a všetkými ostatnými členmi rodiny a kamarátmi.

Angličtinu sme však určite nechceli obísť. Skúšali sme ju zaradiť ako tretí jazyk okolo 1,5roka, kedy sme sa s riaditeľkou anglickej škôlky dohodli, že tam Miško bude chodiť v najaktívnejšiu časť dňa, doobeda, na dve hodiny trikrát do týždňa. Žiaľ sa nám to neosvedčilo, Miško nebol ešte pripravený na to, aby bol bezo mňa. Po dvoch týždňoch stupňujúceho sa plaču sme to ukončili. Ale iba v škôlke. Podarilo sa nám to veľmi šikovne vyriešiť.

Zohnali sme vysokoškolskú študentku angličtiny, Veroniku, ktorá k nám chodila a hrala sa s ním po anglicky v domácom prostredí. Super! Jeden na jedného - to bol rýchly posun vpred! Odporúčame, ak takúto možnosť máte. Je to výborné. Veľmi si na seba zvykli a Miško automaticky prepína do angličtiny, hneď ako príde Veronika k nám. K tomu sme chodili na krúžky do anglickej škôlky, kde bol Miško v kolektíve s deťmi, no tu už bolo vidieť ten rozdiel medzi Miškom a ostatnými deťmi, a tak nás posunuli k starším deťom. No ani tam sme necítili nejaký posun, Miško sa tam nudil, preberal funkciu učiteľa a niekedy sa pýtal on detí otázky, ktoré kládla zväčša vyučujúca, no deti nereagovali, a tak náhradné hodiny nám dajú vyčerpať po prázdninách asi s predškolákmi. Keďže cez prázdniny krúžky nefungujú a Veronika nemohla už chodiť tak často, potrebovali sme vyriešiť túto situáciu, aby sme nepoľavili ani v angličtine. Mali sme opäť šťastie. Podarilo sa nám zohnať lektora jedného gymnázia, a ako bonus Filipínec, čiže žiadna „slovenská angličtina". Chodí s nami trénovať na ihriská, hrajú sa spolu, učia sa a to úplne hravou formou.

Nie je to ľahké, ale stojí to za to

Dieťa vychovávané v procese Kamevédy má nesmierne nabitý program a je skvelé pokiaľ sa dajú niektoré veci v priebehu dňa zlúčiť. U nás sa takto podarilo spojiť výučbu anglického jazyka so športovým tréningom na ihrisku. Myslím, že zohnať takýchto ľudí a urobiť z nich kamarátov vášho dieťaťa je absolútne tá najlepšia vec. Kto hľadá nájde... Miško vychovávaný vlastne trojjazyčne úplne bez problémov vie rozlíšiť čo je po anglicky a čo po nemecky. Keď chýba nejaké slovíčko po slovensky, opýta sa ma to. A vie to už aj využiť vo svoj prospech. Keď sa raz nechcel rozprávať s tatinom, povedal mi: „Mami, sag dem Vatti, dass ich auf slowakisch nicht verstehe!" (Mami povedz tatinovi, že po slovensky nerozumiem.) 

Ak sa rozhodnete svoje dieťa učiť novému jazyku, urobte tak čím skôr a obklopte sa ľuďmi, ktorí daným jazykom rozprávajú. Ak takých ľudí vo svojom okolí nemáte, vycestujte, počúvajte pesničky, čítajte rozprávky, ... Veľa cestujeme a Miško má možnosť vidieť a počuť, že anglicky rozprávajú mnohí ľudia. Pre zdokonalenie nemčiny sme našli prázdninové zariadenie pre rodiny s deťmi v Rakúsku, kde sa Miško denne stretával s nemeckým jazykom formou hier a krásneho celotýždňového programu v nemčine a konečne pochopil, že nemecky nehovorí iba mama a postavičky v rozprávke. Zároveň to bolo miesto ideálne na športovanie.

A na záver... Je krásne vysvetliť 2,5 ročnému dieťaťu, keď sa vás po nemecky opýta, čo znamená veta z anglickej rozprávky...
„Mami, was bedeutet: Guess how much I love you?" A ja mu to vysvetlím: „Das heißt: Weißt du eigentlich, wie lieb ich dich habe?" "Aha, jetzt verstehe ich."

Dajte svojmu dieťaťu tú najlepšiu výbavu do života. Začnite včas, bude to jednoduchšie nielen pre dieťa.

Pavel Zacha: významný dar dítěti

Děkuji mnohokrát paní Hanuliakové, že se s námi podělila o svou cennou zkušenost.

Předchozí článek můžeme považovat za skvělý aktuální vstup do současné výukové praxe. Je to popis postupu aplikovaného v konkrétní rodině s popisem problémů a jejich řešením. Sami můžete posoudit, že současná výuka dvou, nebo jako v tomto případě dokonce tří jazyků, v tak útlém věku je pro rodiče určitě radost a zábava, ale také nesmírná zátěž. Je to o tom jak lze tvrdě a efektivně každý den pracovat v nejlepším zájmu dítěte, samozřejmě v potu tváře a s mimořádným výdejem energie. Bez toho se to neobejde. Většina rodičů i pedagogů se dnes při výchově vydává tou nejlehčí a nejpohodlnější cestou. Toto je ukázka opaku, pohled do pojetí vrcholového rodičovství.

Odměnou všem podobným rodičům může být vědomí, že cizí jazyky dítě ve svém životě stoprocentně využije. Můžeme si být od počátku stoprocentně jistí, že se nejedná o směr, který by byl třeba později vyhodnocen jako zbytečný nebo ztráta času. Jedná se o velmi důležitou součást komplexního rozvoje dítěte připravujícího základ pro budoucí kariéru, který dramaticky zvedá jeho potenciál, intelekt a možnosti budoucího uplatnění. Zahájení výuky v útlém věku navíc umožňuje brilantní zvládnutí cizích jazyků, kdy často v pozdějších letech není poznat, že se nejedná o rodilého mluvčího.

Zvlášť v případě, kdy rodiče s dítětem vyjíždějí na cesty do zemí, kde se hovoří těmito jazyky, a dítě tam má možnost naslouchat, komunikovat s dospělými lidmi i s vrstevníky a přejímat živé hovorové prvky takto vyučovaného jazyka.

Je jen málo věcí, které by bylo možné označit jako větší nebo významnější dar, který mohou rodiče nabídnout svému dítěti.

Článek z 13. srpna 2017